- Počuj, to sa nehanbíš strieľať po svokre a ešte sa pri tom smeješ? - Vtip je v tom, že ona nevie o tom, že sú slepé.
Príde farár k Dežovi a hovorí mu :
-Ty Deži, máme taký problém. Na rekonštrukcii nášho kostolíka sme nejako nestihli vnútri nejaké sväté maľby. V nedeľu nám ho príde pán biskup vysvätiť. Nepodujal by si sa na to nejako ho vymaľovať ?
-Neni problém, pán farár. Dokonca týždňa je to hotové.
Tak Dežo začne pracovať a farárovi to nedá a príde ho hneď na druhý deň pozrieť, ale Dežo nespravil ani čiarku. Tak prišiel zase na druhý deň, ale Dežo stále nič. Prišiel opäť a Dežo len sedí na lešení a rozmýšľa. Nervózny farár odišiel a prišiel až skoro ráno v nedeľu a nevie sa vynadívať – kostol nádherne vymaľovaný. Uteká za Dežom :
-Dežko ako si to dokázal ?
-Ále, ako som tak rozmýšľal, šmyklo sa mi, skoro som sa zrútil dole, ale lano ma zachytilo
za gule. Od tej bolesti som videl všetkých svätých, tak som ich len obtiahol a bolo.
"Tá moja žena je ale pekná šlapka! Keď som sa vracal zo služobnej cesty, ešte som aj telegram poslal, a aj tak som ju našiel s milencom.", sťažuje sa priateľ priateľovi. Potom sa zamyslí a dodáva:
"A možno ani nie je šlapka, možno len nedošiel ten telegram."
Mladomanželka pečie štrúdľu a predtým, než pekáč vloží do rúry odreže oba konce. Manžel sa na to pozerá a pýta sa, prečo tie konce odrezala. Takto som sa to naučila od maminky. Za mesiac, prídu navštíviť manžekinych rodičov a tam jej muž vidí, ako svokra orezáva konce štrúdle. Spýta sa prečo: Svokra mu odpovie: Pretože mám malý plech !
Žida prepadol v lese zbojník a žiada od neho peniaze. Žid mu vraví:
-Streľ mi, prosím ťa, do klobúka, aby naši doma verili, že som peniaze neprepil!
Zbojník vyhovel jeho žiadosti.
-Aj do rukáva!
-Stalo sa.
-Aj do druhého!
Lesom sa ozvala ďalšia rana.
-I do nohavíc!
-Žid jeden smradľavý, však už nemám patróna!
-V tom prípade sa úctivo porúčam!