Zimná mora každej matky:

papučky, nohavice, sveter, oteplováky, bunda, čižmy, šál, čiapka, rukavice

konečne, poďme už...

Mami, cikať!

Cestou na svadobný obrad sa stane autonehoda a snúbenci na mieste
zahynú. Idú spolu do neba. Čakajú na príjme na Svätého Petra.
Keď príde,
hneď sa ho pýtajú, či je možné v nebi uzatvoriť manželstvo.
Svätý Peter hovorí: "No, je to prvýkrát, čo sa na toto niekto
pýta.
Musím to ísť zistiť."
Pár sedí v prijímacej miestnosti už pár mesiacov a obaja už
strácajú trpezlivosť, keď sa Svätý Peter znova objaví s
odpoveďou:
"Je to dobré, v nebi sa môžete zosobášiť."
Nato sa mladík spýta:
"Len pre prípad, že by nám to neklapalo... Bolo by možné sa v nebi
aj
rozviesť?"
"To si snáď robíte srandu! Tri mesiace som tu hľadal kňaza, viete
si
predstaviť, ako dlho by som hľadal právnika?"

Ahoj dědečku a babičko, ve škole nám řekli, že se nesmí lhát a měli by jsme se ke všem lžim přiznat, tak pišu. Přes prázdniny jsem potajnu otevřel jednu z těch velkých sklenic se švestkovou marmeládou a téměř celou jsem ji snědl. Aby jste na to nepřisli, tak jsem do ní nasral a vrátil ji na polici." Děda babce vlepí facku: "Ja ti řikal ze je to hovno, a ty pořád jenom "zcukernatěla, zcukernatěla..."

Raz sa dedko s babkou rozhodnú zaspomínať si, na staré dobré časy. 

Dedko: Tak fajn, stretneme sa o tretej poobede na našom starom mieste.

Babka: Dobre. 

Dedko presný s kyticou v ruke dorazí na dohodnuté miesto, čaká hodinu... čaká tri hodiny.... nervózne hodí kyticu na zem a rozbehne sa domou za babkou.

Dedko: Babka tak čo si neprišla?

Babka: MAMA MA NEPUSTILA..........

Cez mesto si vykračuje 90-ročná babka v odvážnej minisukni. Stretne ju policajt a vraví:
- Ale babka, vy už nemôžete vo vašom veku nosiť také minisukne!
- Nie, a prečo? Azda mám krivé nohy?
- Nie, ale vykukujú vám spod nej prsia!

V tmavej miestnosti:

- Je tu niekto?

- Kto by tu jedol!

Preco nemoze ist Denis Godla do bordelu?
Lebo by tam vsetko chytil.

Pepíček se vrátí domů ze školy. „Tak co jste se dnes naučili?“ ptá se ho maminka. „Učili jsme se psát,“ odpoví Pepíček. „Výborně a co jsi napsal?“ ptá se maminka. „Já nevím,“ povídá Pepíček, „ještě nás neučili číst.“

Rozprávajú sa dvaja dedkovia v parku na lavičke:

- Vieš čo? Ja ti už ani neviem, či som bol zranený v prvej alebo druhej svetovej vojne.

- To nič. Ja viem, že som bol zranený v druhej svetovej, ale neviem či som dostal guľkou medzi lopatky alebo lopatkou medzi guľky.

Milačik ty si aky kuzelnik,pozname sa tri mesiace a ja som už v piatom