Príde takto Fero do krčmy a pýta si tri pivá. Krčmár sa čuduje, ale prinesie ich. Chlapík jedno po druhom vypije. Keď platí, krčmár sa ho pýta: „Prepáčte, že som tak zvedavý, ale ľudia si väčšinou objednávajú piva po jednom, len pár z nich si občas objedná dve naraz, ale tri, to sa mi ešte nestalo.
Môžete mi povedať, prečo to robíte?““ Viete, ja mám dvoch bratov. My sme si veľmi blízki, sme uzavretá rodina. Lenže teraz nás rozdelili pracovné povinnosti, bývame každý inde. Keď sa občas vidíme, sadneme si do krčmy a rozprávame, čo sme robili.
A máme takú dohodu, že keď chceme ísť sami na pivo, vždy si dáme tri a spomenieme si na ostatných. „Krčmár je takmer dojatý takou bratskou láskou. Chlapík odíde. Občas sa takto objaví a krčmár mu rovno točí tri pivá.
Raz zas príde, sadne a prikáže si dve pivá. Krčmár mu piva donesie a pýta sa ho: „Deje sa niečo? Preboha, snáď sa niečo nestalo jednému z vašich bratov? „Chlapík do seba obráti prvé pivo a hovorí:“ Nie, jasne že nie. Nič také sa nestalo. Akurát ja som prestal piť. „
Sedia v krčme Japonec, Američan, Angličan, Francúz a Slovák. Japonec pľuvne na Američana a ten mu hovorí:
– To si posral, ideme von!
Zvonku je počuť bum, prásk, tresk, vráti sa Japonec a vraví:
– To bolo karate. Od nás.
Japonec pľuvne na Angličana a ten vraví:
– To si posral, ideme von !
Zvonku počuť bum, rach, tresk, vráti sa Japonec:
– To bolo kendo. Tiež od nás.
Potom zapľuje na Francúza a idú von. Zvonku zasa počuť: bum, bác, prásk, vráti sa Japonec a hovorí:
– To bolo džudo. Tiež od nás.
Keď zapľuje na Slováka, ten hovorí:
– To si posral, ideme von.
Zvonku počuť jedine tresk! Vráti sa Slovák a hovorí:
– To bol hever z Mazdy. Tiež od nich.
