Zasneženou Sibírou sa ženú sane, ktoré prenasleduje svorka vlkov. V saniach sedia Američan, Nemec, Rus a Slovák. Rus zrazu chytí Amíka a so slovami “To máš za Hirošimu” ho vyhodí zo saní. Vlci ho zožerú, trocha sa zdržia, ale o chvíľu sú zase za saňami. Rus chytí Nemca, vraví “Dobre ti tak, ty fašista” a vyšmarí ho tiež zo saní. Keď vlci znovu dobiehajú sane, Rus vytiahne kalašnikov a RATATATATA….všetkých vlkov postrieľa. Slovák sa ho pýta: “Prečo si to neurobil hneď?” Na to Rus vytiahne fľašku vodky, ponúkne mu a hovorí: “Pre štyroch málo, samému nechutí!”
Na políciu predviedli staršiu pani za nebezpečnú jazdu. Policajt sa jej pýta: “Kde ste zamestnaná?” “No viete, ja som učiteľka.” Policajtovi zasvietia hviezdičky v očiach a hovorí: “Dvadsať rokov som čakal na túto príležitosť! Sadnite si rýchlo k stolu a 100-krát napíšte ‘Nebudem jazdiť na červenú!'”
Manžel prišiel na víkend za svojou ženou do kúpeľov. Nevideli sa štrnásť dlhých dní. A v noci sa tak rozpálili, že manželka rozkošou priam kričala. Vtom sa ozvalo búchanie na stenu a naštvaný hlas zo susednej izby: “To je naozaj na zbláznenie! Celých štrnásť dní, noc čo noc, také jačanie. Kto to má stále vydržať ?!”
Svokra príde domov a nájde zaťa ako zúrivo balí svoj kufor.“Čo sa stalo?““Čo sa stalo?““Ja Ti poviem čo sa stalo! Poslal som mail manželke v ktorom som jej povedal, že sa dnes vraciam domov zo služobnej cesty.Prídem domov a hádaj čo som našiel?…Moju ženu, áno tvoju dcéru Marienku s nahým mužom v našej manželskej posteli. Toto je koniec manželstva.Navždy odchádzam.“
„Ukľudni sa!“ hovorí svokra. „V tomto celom niečo veľmi nesedí.Marienka by nikdy niečo také neurobila! Počkaj chvíľu kým zistím čo sa stalo.“O chvíľu sa svokra vráti s veľkým úsmevom…“Vidíš, povedala som Ti, že bude jednoduché vysvetlenie…Marienka nedostala tvoj mail…“
Sklamaná dievčina príde na breh mora s jasným úmyslom spáchať samovraždu. Nevie sa však odhodlať na svoj posledný skok a tak ju nájde okoloidúci námorník. Pozri sa, si ešte mladá, bolo by hriechom skoncovať so životom. Ja zajtra odchádzam na dlhšiu plavbu do Austrálie. Môžeš ísť so mnou. Prepašujem ťa na palubu, budem ti nosiť jedlo, postarám sa o teba a ty zas o mňa. Budeme šťastní, neboj… Ona sa nakoniec nechá presvedčiť a ide na loď. Námorník jej každý večer nosí chlebíčky, džúsy a ovocie a súložia každú noc. O päť týždňov však kapitán lode objaví”čierneho pasažiera.” A ty tu čo robíš? Mám takú dohodu s jedným vašim námorníkom. On ma vezie do Austrálie a ja za to s ním spávam… Želám ti veľa úspechu, ale mala by si vedieť, že toto je loď pobrežnej hliadky.
Ide zajac lesom a kričí: – Prefikol som levicu! Stretne vlka a vlk na to: – Počúvaj zajac, zmĺkni. Chceš, aby to počul lev? A okrem toho ti aj tak nikto neuverí! Zajac beží ďalej a kričí: – Prefikol som levicu! Prefikol som levicu! Stretne medveďa a ten mu vraví: – Zajac, zavri klapačku. Lev to bude počuť, naserie sa a problémy budeme mať všetci! A okrem toho ti aj tak nikto neuverí! A zajac akoby nič: – Prefikol som levicu! Prefikol som levicu! Náhle sa objaví lev. Rozzúrený na najvyššiu mieru naháňa zajaca. Zajac náhle skočí do deravého kmeňa stromu. Lev ide za ním, ale akosi sa zasekne. Zajac obíde leva, blíži sa k nemu odzadu, rozhliada sa okolo, rozopína si rázporok a vraví: – No, tak toto mi už naozaj nikto neuverí…
