Stretnú sa traja známi v krčme na pive, ktorí často cestujú po svete. Ten prvý hovorí: “Do frasa, chlapi, platím každý mesiac 5 tisíc jednému detektívovi, a on stále nezistil, s kým je mi stará neverná.” Ten druhý hneď: “Ja mu dávam len dvetisíc , ale tiež nič.” Ten tretí: “Ja viem o svojej starej všetko a stojí ma to len pár euro.” “Čože? Hej, neblázni, ako je toto možné?” “Normálka. Prídem domov z cesty a na stanici si kúpim pár pív, tie vychľastám a doma zazvoním susedke. Tá hneď otvorí a spustí:” Čo ty starý ožran už zasa vyvádzaš? ” Ja vravím:” Stíchni, ty stará štetka. “A ona: “Čo? To tvoja stará je štetka! V pondelok bol u nej Novák, v utorok Starosta, v stredu boli dokonca dvaja – Šimurda a Zálesák, vo štvrtok nejaký hrdzavý, toho ani nepoznám, a ja som štetka ??? “
Štandardizovaný rozchod koľají na železniciach v USA činí 1435 mm (4 stopy a 8,5 palca). To je ale neobyčajne divná hodnota. Prečo je rozchod práve toľko? No pretože tak stavali železnice v Anglicku a železnice v USA stavali emigranti z Anglicka.
Prečo to Angličania stavali práve tak? Pretože prvé železnice boli postavené ľuďmi, ktorí predtým stavali električkovej trate a tie mali taký rozchod.
A prečo tí použili taký rozchod? Pretože ľudia, ktorí stavali električkové vozy, na to použili rovnaké nástroje ako pri stavbe kočov, ktoré mali taký rozostup kolies.
Fajn! A prečo teda mali koče zrovna taký divný rozostup kolies? No pretože keby skúsili urobiť kočiar s iným rozostupom, tak by sa kolesá na starých cestách v Anglicku mohla ľahko zlomiť, pretože na nich boli vyjazdené koľaje práve tohto rozstupu.
A kto postavil tie staré cesty s koľajami? Prvý dlhé cesty v Európe (a Anglicku) postavili v Rímskom impériu pre legionárov. Od tej doby sa používajú.
A koľaje? Pôvodné koľaje, ktoré každý rešpektuje zo strachu zo zničenia kočiarov, boli vyjdenie rímskymi vojnovými vozy. Od doby, kedy boli vozidlá stavané pre Rímske impérium, mali všetky podobný rozostup kolies.
Tak sme sa konečne dopracovali k odpovedi na pôvodnú otázku. Rozchod koľají železníc v USA je odvodený z pôvodnej špecifikácie vojnových vozov Rímskeho impéria.
Byrokracie a špecifikácie sú nesmrteľné. Takže až budete zase študovať nejakú špecifikáciu a diviť sa, čo to tam je za konský zadok (what horse 's rear end came up with it), môžete tým trafiť klinec po hlavičke - pretože vojnové vozy Rímskeho impéria boli široké tak akurát na dva zadky vojnových koní .
A ešte niečo. Keď sa pozriete na raketoplán na štartovacej rampe, uvidíte po stranách palivovej nádrže dva pomocné raketové motory. Vyrába je spoločnosť Thiokol v továrni v Utahu. Inžinieri, ktorí ich navrhovali, ich chceli urobiť širší, ale bolo potreba je dopraviť z továrne vlakom na štartovaciu rampu. A tá železnica viedla tunelom, takže motory museli byť tak veľké, aby sa do toho tunela zmestili. Tunel je o málo širší ako železnica, a železnica má rozostup koľají asi tak na dva konské zadky.
Takže taká dôležitá vlastnosť najpokrokovejšieho dopravného prostriedku na svete bola určená šírkou dvoch konských zadkov!
Prišol Fero domu od dohtora: „…ta mi hvarel, že zato me furt šverbi a ščipe, bo mam zlatu žilu! A taku masc mi dal, a maš mi totu zlatu žilu masirovac, Maňo. Rano i večar…“ Maňa: „Joj! Ta aľe ja ňeznam jak to mam masirovac…!“
Fero: „Ta jak?!? Šak jak ten dohtor… Kazal mi kľeknuc na štyri, ľavu ruku mi dal na ľave pľeco, pravu ruku mi dal na prave pľeco a… Do svatoho!!! To s čim me on vlastňe cali čas masiroval?!?!?
Dzifka sebe persi raz donese domu frajira, ze ho predstavi rodzine. Cavo dojdze, cala rodzina uz sedzi pri stole na veceru. Pod stolom lezi pes. Sedne sebe a dajako nekomfortne se citi. Proste mu treba perdnuc. Trime, trime ale neutrimal a puscil takoho ticheho prieskumnika. Reakcija na sebe nenechala dluho cekac:
-Dunco! , okrikol ocec psa.
Cavo sebe dume ze jak fasa, ze to zvalili na psa. Padnul pripitok, predjedlo a zas to na noho prislo.
-Dunco boha uz !, zvreskne zas ocec.
Chlop se v duchu smeje ale aj kus luto mu prislo teho psa bo uz znal ze na noho zas idze tlak. A puscil dalsoho...
-Dunco ! Boha tvojho idz uz het s tadzi bo nakonec se ten chuj na tebe visere:)
Turista si chcel skrátiť cestu mimo chodníka cez oplotenú lúku. Keď však otváral bránu v plote, zakričal naňho pastier, ktorý sedel opodiaľ: tadiaľ nesmiete! Choďte pekne po chodníku.
Muž sa obrátil a pohŕdavo odvrkol: Viete, kto som ja? Ja som minister!
Turista vytiahol z vrecka preukaz. Toto mi umožňuje vstúpiť kedykoľvek a kamkoľvek, bez akýchkoľvek otázok!
Aha, to som nevedel, pokrčil plecami pastier.
O pár minút, keď už bol turista uprostred lúky, vyrútil sa na neho obrovský býk.
Muž sa rozbehol späť a bolo jasne, že to nestihne, kričí. Pomoc! Čo mám robiť? Volal zúfalo na pastiera. Ten priložil si ruky k ústam a zakričal:
PREUKAZ, UKÁŽ MU TEN PREUKAZ!
Veronika a Michal sú pacienti v blázinci. Jedného dňa sa prechádzajú okolo bazéna a v tom Michal náhle skočí do vody. Potopí sa ako kameň a nevypláva. Veronika skočí za ním, aby ho zachránila, ponorí sa až na dno a Michala vytiahne z vody von. Keď sa o tomto hrdinskom čine dozvie riaditeľ, okamžite dá príkaz prepustiť Veroniku z ústavu, lebo zistil, že je úplne zdravá a príčetná. Ide teda za ňou, ...aby jej oznámil túto veľkú novinu a hovorí jej:
"Veronika, mám pre teba jednu dobrú a jednu zlú správu. Najprv ti poviem tú dobrú. Môžeš opustiť tento ústav, lebo si bola schopná zachrániť inému pacientovi život. Myslím si teda, že si mentálne úplne v poriadku. A teraz tá zlá správa. Michal, ktorého si zachránila, sa krátko nato obesil v kúpeľni na opasku. Je mi to veľmi ľúto, ale je mŕtvy."
Veronika na neho chvíľu zadumane pozerá a potom mu odpovie: "Nie, on nespáchal samovraždu. Ja som ho tam zavesila, aby uschol..."
Časopis "Květy" vytiskl kviz "Jak známe ženy". Zvítězil Pepíček Novák, 10 let.
Rozčilený čtenář zaslal dopis: "Je to směšné! Je mi 65, poprvé jsem ženy poznal ve 12-ti, a vy jste dali hlavní cenu nějakému klukovi!"
Odpověď z redakce:
První otázku našeho kvízu "Kde mají ženy nejkudrnatější vlasy?" Pepíček odpověděl správně - V Centrální Africe.
Co jste odpověděl vy? A ještě nakreslil!
Druhou otázku našeho kvizu "Název nejdůležitějšího orgánu u žen?" Pepíček odpověděl také správně - Celosvětová Federace Žen.
Co jste odpověděl vy? A ještě nakreslil!
I poslední, třetí otázku našeho kvizu "Co ženy netrpělivě očekávají každý měsíc?" Pepíček odpověděl také správně - Nová čísla časopisu "Květy".
Co jste odpověděl vy? A diky bohu, že jste nic nekreslil!
Televízni reportéri sa vybrali na návštevu za deväťdesiat ročným starčekom. Prídu tam, chalúpka ako z rozprávky, dedko čiperný. Celou chalúpkou rozvoniavala káva. Oni sa ho pýtajú: “Dedko, ako je to možné, že ste sa dožil tak požehnaného veku?” – “To robia tie ženy, ja si ich nevšímam. Sám si varím, sám si periem, ja robím všetko sám.” Zrazu si reportéri všimli, že v rohu chalupy stojí kosa. Pýtajú sa: “Dedko, vy ešte v tomto veku kosíte trávu?” Dedko hovorí: “Ba nie, včera sem prišla taká potvora veľmi chudá, zubatá, tak som ju trikrát pomiloval a ona bola tak zmagorená, že si tú kosu nakoniec zabudla .”
Jedna malá starenka prišla jedného dňa do Bank of Canada a priniesla so sebou vrece plné peňazí. Prezident sa jej vtedy spýtal, koľko chce teda uložiť a ona povedala: „165.000 dolárov“ a hodila vrece na stôl.
Prezident sa samozrejme zaujímal, ako prišla k takému množstvu peňazí, a tak sa jej spýtal:
„Pani, prekvapuje ma, že si nosíte u seba všetky tieto peniaze. Ako ste k nim prišli?“
Stará pani odpovedala:
„Stávkovala som.“
Prezident sa jej zase spýtal:
„Stávkovali ste? O aký druh stávkovania išlo?“
Stará pani odpovedala:
„Napríklad, stavím sa o 25.000 dolárov, že sú vaše gule hranaté.“
HA! zasmial sa prezident:
„To je hlúpa stávka. Nemôžete nikdy vyhrať stávku tohoto typu!“
Stará pani ho teda vyzvala:
„Takže prijímate moju stávku?“
„Iste,“ povedal prezident: „stavím 25.000 dolárov, že moje gule nie sú hranaté!“
Stará pani teda povedala:
„Kedže ide o toľko peňazí, môžem zajtra priviesť o 10.00h. svojho advokáta ako svedka?“
„Samozrejme!“ povedal dôverčivý prezident.
Tej noci bol kvôli tej stávke prezident naozaj nervózny a strávil veľa času pred zrkadlom kontrolou svojich gulí, otáčajúc sa neustále napravo a naľavo. Kontroloval ich pozorne pokiaľ si nebol istý, že nie je absolútne možné, aby jeho gule boli hranaté a že vyhrá stávku.
Na druhý deň ráno, presne o desiatej, sa ukázala stará pani aj s advokátom v kancelárii prezidenta. Predstavila advokáta a zopakovala stávku: 25.000 dolárov, že prezidentove gule sú hranaté!
Prezident znova prijal stávku a stará pani navrhla, aby si dal dolu nohavice, aby všetci mohli vidieť. Prezident súhlasil. Stará pani gule pozorne prehliadla, a potom sa spýtala, či sa ich môže dotknúť.
„Tak dobre, veď 25.000 dolárov je kopa peňazí, takže verím, že si musíte byť absolútne istá.“
V tej chvíli si všimol, že si advokát ticho tlčie hlavu o stôl. Prezident sa spýtal starej pani:“Čo sa sakra robí s vaším advokátom?“
Ona povedala:“Nič, okrem toho, že som sa s ním stavila o 100.000 dolárov, že dnes ráno o desiatej budem mať vo svojich rukách gule prezidenta Bank of Canada.“
