Jožo, Paľo a Maroš sa stratili v džungli a natrafili na ľudožrútov.
Kráľ ľudožrútov ich uväznil a povedal im, že by mohli žiť ak prejdú skúškou, ktorá pozostáva z troch úloh.
Prvou úlohou je ísť do lesa a nazbierať desať kusov rovnakého druhu ovocia.
Tak všetci traja išli rôznymi smermi trhať plody.
Paľo sa vrátil a vraví kráľovi:
- Ja som doniesol desať jabĺk.
Kráľ mu hovorí:
- Druhou úlohou je strčiť si ich všetky do zadku bez toho, aby si prejavil akékoľvek pocity zvukom alebo výrazom tváre. Ináč budeš zjedený.
Prvé jablko vošlo, ale pri druhom sa už Paľovi objavil v tvári výraz ukrutnej bolesti, tak ho zjedli.
Maroš sa vrátil s desiatimi čučoriedkami. Kráľ aj jemu vysvetlil druhú úlohu a Maroš si pomyslel, že to bude jednoduché. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, keď už bol pri deviatej čučoriedke, vybuchol od smiechu, a tak bol tiež zabitý.
Následne sa obaja zabití stretnú v nebi a Paľo sa pýta Maroša:
- Prečo si sa začal tak strašne smiať? Veď si už bol tak blízko.
- Nemohol som si pomôcť, keď som videl prichádzať Joža s desiatimi ananásmi.
Dva slepí piloti s nasazenými tmavými brýlemi jdou v dopravním letadle uličkou mezi sedadly.
Jednoho vede slepecký pes, druhý hledá cestu ťukáním hůlky.
Vejdou do pilotní kabiny, zavřou za sebou dveře a nastartují motory.
Cestující na sebe nervózně pohlédnou a čekají, kdy jim někdo oznámí, že jde o žert.
Jenže nikdo nepřichází a z reproduktorů se taky nic neozývá.
Letoun se začne pohybovat čím dál rychleji po ranveji a pasažéři sledují okýnky, jak se blíží velké jezero na konci startovní dráhy.
Když už to vypadá, že letadlo v plné rychlosti vletí do vody, pasažéři začnou v hrůze panicky ječet.
V ten okamžik piloti přitáhnou řízení a letadlo se zvedne do vzduchu.
Cestující si oddychnou a v klidu sedí na svých místech.
Jsou přesvědčeni, že letoun je v dobrých rukou.
V kokpitu se jeden slepý pilot otočí k tomu druhému a řekne:
"Teda Bobe, jednoho krásnýho dne ty lidi zařvou pozdě a všichni tady chcípnem...!!!"
Príde 80-ročný dedko na komplexné vyšetrenie.
Na príjme v nemocnici mu sestra vraví:
Dedko, pôjdete hore na prvé poschodie - tam vám vezmú moč.
Potom pôjdete na druhé - tam vám vezmú stolicu.
Potom pôjdete na tretie, kde vám zoberú krv a potom na štvrté, # # > kde vám zoberú spermie.
No a potom zídete sem dolu a s výsledkami pôjdete pánu doktorovi."
A dedko vraví:
"Seriem vám na vaše schody - tu vám nechám trenírky a zoberte si z nich, čo potrebujete!
Štúr, Hurban a ostatní národovci sa stretli, že uzákonia slovenčinu. Nakoniec sa aj podarilo, všetko prebehlo ako malo, pomaďarčené názvy sa premenovali, i nespisovné sa pospisovnili, až tu sa prihlási z publika jeden ujko a vraví:
"Ešte jeden problém sme nevyriešili páni bratia! Na Považí je jedna obec čo sa volá: Bačov kokot. To je nedôstojné a urážlivé, treba s tým niečo robiť!"
Všetci mu dali za pravdu a dumali ako obec nazvať, ale akosi nikto na nič príznačné a slušné nemohol prísť. Naveľa, naveľa ku večeru sa prihlási sám Štúr a hovorí:
"I pôvodný význam sa zachová, i slušného významu názov dospeje! Ja navrhujem aby sa táto obec volala Pohlavný Úd CHovateľa OViec - skrátene Púchov!"
