Mladá, čerstvo vyštudovaná blonďavá psychologička, nastupuje do prvej práce. Stala sa psychologičkou na základnej škole. Hneď od rana behá a hľadá nejaký “problém”. Vyjde na školský dvor, tam vidí skupinku chlapcov, ako sa hrajú. Vtom si všimne jedného, ako stojí …neďaleko, len tak – krok vľavo, potom dva doprava…Psychologička si hovorí: No, to je jasné, introvert, začnem s ním ihneď terapiu a zapojím sa do hry…! Podíde k nemu a milo ho osloví:Čože sa deje zlatíčko…? Prečo sa nehráš s ostatnými a len poskakuješ doľava, doprava. Máš nejaké problémy sa zaradiť k ostatným alebo ťa šikanujú? Zver sa mi, mne môžeš plne dôverovať… A chlapček prekvapene odsekne:” Teta, choďte do pi*e, ja som brankár…
Dvaja pacienti odkrivkajú na dve rôzne lekárske kliniky s rovnakou diagnózou. Obaja majú poruchu chôdze a zdá sa, že potrebujú náhradu bedrového kĺbu. PRVÝ pacient je vyšetrený počas hodiny, je zrentgenovaný v rovnaký deň a rezervovaný na operáciu na nasledujúci týždeň. DRUHÝ navštívi obvodného lekára, ktorý mu po troch hodinách čakania dá výmenný lístok k špecialistovi .Potom čaká 8 týždňov na termín u špecialistu, špecialista ho napokon pošle na röntgen, ktorý je vyhodnotený až o týždeň.O mesiac ma prísť s výsledkami vyšetrení k špecialistovi, ktorý mu odporúča operáciu bedrového kĺbu.Ortopedická klinika mu dá termín operácie o pol roka… Prečo to rozdielne zaobchádzanie s dvomi pacientmi? Prvý z nich je zlatý retriver. Druhý je dôchodca.
Sedí veverička na vysokom konári a preberá labkami. Ide okolo zajac a pýta sa veveričky, že čo robí. Ona mu hovorí: „No čo by som robila zajko, ho*no robím.“ Zajac odišiel a sadol si na pník a tiež začal preberať labkami. Išiel okolo medveď a pýta sa zajaca, že čo robí. Zajac mu hovorí: „No čo by som robil macko, ho*no robím.“ Tak ty takto, ty nemáš robotu a medveď zmlátil zajaca až z neho chlpy lietali. Ubolený zajko ide za veveričkou a hovorí jej: „Veverička čo si mi to poradila a ja som chcel ho*no robiť a pozri ako ma medveď dobil.“ Veverička mu na to hovorí: „Jáj zajko môj, kto chce hovno robiť musí sedieť poriadne vysoko…“
Přijde chlapík k doktorovi, že má na břichu hnědý kroužek, jestli je to ekzém či co. Doktor se mu na to podívá, pak vezme flašku s lihem, chlápkovi to vyčistí a říká:
"Až budete chtít prcat svoji starou zase zezadu, tak jí řekněte, aby si umyla prdel."
Mám na chate v kôlni na drevo sršne. Teda, pri sršňoch v kôlni máme drevo. Presnejšie: sršne majú v kôlni naše drevo. Svoje drevo tam majú, aby som bol úplne presný. Vo svojej kôlni majú svoje drevo.
Keď som do tej kôlni skladal ďalšie drevo, aby som sršne podplatil, buchol som polenom do steny s ich hniezdom. .
Jediná vec, ktorá ma prekvapila viac než ich schopnosť v sekunde evakuovať hniezdo, bola moja schopnosť opustiť kôlňu za polovičný čas...
Zatiaľ čo sršne zaujali bojovú formáciu s hlasným bzučaním, ja som zaujal útekovú formáciu s hlasným kričaním.
Skúsil som teda na nete nájsť nejaké informácie, ako ich prehovoriť k odsťahovaniu sa.
Najlepšie je vraj počkať do jari - vždy sa sťahujú, aby predišli hrozbe parazitov. Keď počkám do jari, presťahujú sa do chaty a kôlňu mi vrátia. A to je fér.
Ona tá stránka čo som našiel, bola skôr na strane sršňov...
Vraj keď si na vás sadnú, tak nechcú útočiť, len si vás "ochutnávajú", či sa im zapáčite. Obávam sa, že variant "nie" je rovnako zlý, ako "áno".
Ich jed je vraj slabší, ako osí. Keby bol človek krysa (každý z nás tak trochu je) tak vydrží až tri bodnutia. Ktoré ale bolia viac, ako osie, pretože ich jed obsahuje viac acetylcholinu. A to je zle.
A vedia ho vystreknúť až do vzdialenosti 4 centimetrov. Najlepšie do oka...
Ale inak sú to vraj dobráci. Veľmi pracovití, pracujú aj v noci. Fakt dík za útechu, aj tak sa mi nechce spať.
Ani nízka teplota im nevadí. Aj pri teplote okolo 5 stupňov si dokážu vyrobiť dostatok tepla na akciu. Tým je myslený útok.
Vraj sú hrozne užitoční. Tých 700 kúskov, čo žije v takom hniezde (ČOŽE???) vraj zje až 1 kilogram otravných múch, ovadov, komárov a inej hávede. 1 kilo!!! Predpokladám, že si poradia aj s mačkou alebo susedovým batoľaťom.
Ale inak sú sršne kľudné, až flegmatické. Jediná vec, čo ich naserie je, keď im prídete veľmi blízko k hniezdu. Nikto ale nevie, čo taký sršeň považuje za veľmi blízko. Socially awkward sršeň vraj až tri metre. A štyri, pokiaľ s ním nadviažete očný kontakt...
Ďalšia vec, čo ich irituje, je mávanie rukami. Darmo budete kričať, že sa vzdávate...
Ale sú super. Mám ich vlastne celkom rád.
