Na matrike:

…„Ďalší prosím.“

„Dobré ráno, radi by sme sa vzali.“

„Vaše mená, prosím.“

„Ján a Peter Hudákovci.“

„Vy ste príbuzní? Vidím, že ste si podobní.“

„Áno, sme bratia.“

„Bratia? Tak to sa nemôžete vziať!“

„A to už prečo? Vy vari nesobášite páry rovnakého pohlavia?!“

„Ale samozrejme. Tisíce! Ale nie súrodencov, to by bol incest!“

„Incest? My ale nie sme homosexuáli.“

„Nie? Tak prečo sa chcete zobrať?“

„Samozrejme pre finančné výhody. A máme sa radi. Žiadne iné vyhliadky okrem toho nemáme.“

„Ale my sobášime iba homosexuálov a lesbičky, ktorým boli odopreté práva zaručené ostatným občanom.

Keďže nie ste homosexuáli, môžete si vziať ženu.“

„No ale moment, to predsa môžu aj homosexuáli. To, že nie som homosexuál ešte neznamená,

že si chcem vziať nejakú ženskú! Ja sa chcem oženiť iba tuto s Petrom – a ja zase s Jankom.

Vy nás vari budete diskriminovať iba preto, že nie sme homosexuáli?!“

„Dobre, dobre, nechajme to tak. Tu máte tie papiere. Ďalší.“

„Ahoj, chceme sa zobrať!“

„Mená?“

„Jozef Šmajda, Jana Janíčková, Robert Groch a Júlia Jahnáková“

„A kto si berie koho?“

„My všetci sa chceme navzájom oženiť a vydať.“

„Ale veď ste štyria!“

„Správne. Štyria normálni bisexuáli a máme sa naozaj radi. Ja milujem Janu a Roberta, Júlia

miluje Roberta a Jana a Robert zase miluje Juliu a mňa. Takže sa chceme všetci zobrať. Spečatiť svoje sexuálne preferencie v manželskom zväzku je tá jediná správna cesta.“

„My ale sobášime iba homosexuálne a lesbické páry.“

„Takže vy diskriminujete bisexuálov?!“

„Nie, nie, ibaže tradičná predstava manželského zväzku sa týka párov.“

„Ale odkedy sa zastávate tradície?“

„Nie, to nie, chcel som iba povedať, že niekde predsa musí byť stanovený nejaký limit.“

„A to už kto povedal?!

Neexistuje žiadne logické zdôvodnenie limitovať sobáš iba pre dvojice.

Väčšie skupiny sú omnoho lepšie! Okrem toho, máme svoje práva. Starosta mesta vyhlásil, že

ústava zaručuje rovnaké práva všetkým. Okamžite sem navaľ ten sobášny list.“

„Tak dobre. Ďalší prosím.“

„Dobrý deň, chcem sa oženiť.“

„Mená?“

„David Dukát.“

„A meno partnera?“

„Žiadne nie je, ja si chcem vziať sám seba.“

„Sám seba?! Čo tým myslíte?“

„Nuž, môj psychiater tvrdí, že mám rozpoltenú osobnosť. Takže by som rád tie dve polovice

spojil zväzkom. Aby som mohol podávať daňové priznanie ako rodina.“

„V poriadku. Tu máte ten papier.

Ďalší! Tá pani s tým kokršpanielom, prosím.“