Manžel prišiel domov a vidí v kuchyni na zemi ležať mŕtveho syna.

Pýta sa manželky čo sa stalo.

„Boli sme v Bratislave v obchodnom dome, že mu kúpime topánky. Chodili sme po predajni a hľadali skoro hodinu, pokiaľ sme našli také, čo sa mu páčili. Predavačka doniesla a on si ich vyskúšal. Povedala som, aby sa poprechádzal po predajni, aby vedel, či sú mu dobré. Povedal, že sú výborné a dobre mu sedia. Tak som mu ich kúpila. Predavačka ich zabalila do krabice a išli sme na vlakovú stanicu. Tam sme čakali skoro hodinu na vlak. Tak som mu znova povedala, aby si ich znova vyskúšal, keby ho tlačili, tak ich pôjdeme vymeniť. Skúšal si ich, prechádzal sa a že sú dobré.

Tak sme došli až domov a tu mu hovorím, aby si obul nové boty, že ideme na prechádzku, aby v dedine videli, že má nové lakované topánky.“

Obul si ich a že: „Mama mňa tlačia“.

„No nezabil by si ho?“