Sudca : „To je veľmi brutálny čin. Pokiaľ chcete , aby Vám bol trest zmiernený , 

musíte nám vysvetliť motív svojho činu." 

Muž: „Keď ona je tak obmedzená, že som ju jednoducho musel zabiť." 

Sudca: „Veď to, čo nám teraz hovoríte, Vám len priťaží. 

Ak nechcete, aby Vás prísediaci už napred odsúdili, 

tak nám ešte predložte aspoň jedno poľahčujúce vysvetlenie. 

Muž sa rozhovoril: „Odohralo sa to nasledovne. 

Bývame v paneláku . Na prvom poschodí žije rodina, 

ktorá má tri deti. Je ovšem strašné, že ich deti zostali 

od prírody malé – od 80 do 90 cm. Jedného dňa som prišiel 

domov a moja žena hovorí: „V rodine našich susedov nie je 

niečo v poriadku. Tie ich deti sú praví Pyrenejovia. 

Ja hovorím: „Nie, Ty myslíš asi Pygmejov." 

„Nie", hovorí žena „pygmej je látka, 

ktorú má človek pod kožou a tvoria sa z nej pehy." 

Ja hovorím: „To je pigment!" 

„Nie" hovorí moja žena „pigment je to, na čo písali 

starí Rimania." 

Ja hovorím: „To je pergamen!" 

„Nie", hovorí moja žena „pergamen je, keď básnik 

začne niečo písať a potom to nedokončí..." 

„Pán sudca, musíte oceniť, že som sa ovládol 

a zamlčal slovo fragment. Sadol som si odovzdane 

do kresla a začal čítať noviny. Náhle však prišla ku mne 

žena s vetou, po ktorej som usúdil, že je zrelá 

do blázinca." Hovorí: „Miláčik, pozri sa, čo tu stojí!" 

Otvorí knihu, ukáže na jedno miesto v texte a hovorí: 

„Slnečník kabelky bol učiteľkou pasáka 15." 

Vzal som knihu a ešte stále kľudne vysvetlil: 

„Ale miláčik, to je francúzska kniha a francúzsky text. 

Tu stojí: La Marquise de Pompadour est la Maitresse 

de Louis XV. To znamená: Markíza Pompadour 

bola milenkou Ľudovíta XV-teho." 

„Nie", hovorí moja žena, „to musíš prekladať doslovne: 

La Marquise = slnečník, Pompadour = kabelka, 

la Maitresse = učiteľka, Louis XV = pasák 15. 

(Pozn.: franc.Lése – čítaj Luis je pasák prostitútok). 

Ja to musím nakoniec vedieť celkom presne. 

Zabezpečila som si predsa na učenie francúžštiny 

vynikajúceho legionára." 

Ja hovorím: „Ty myslíš lektora." 

„Nie" hovorí moja žena „lektor bol antický grécky hrdina." 

Ja hovorím: „To bol Hektor a ten bol z Tróje." 

„Nie", hovorí moja žena, hektor je plošná miera". 

Ja hovorím: „To je hektár!" 

„Nie", hovorí moja žena, „hektár je nápoj bohov." 

Ja hovorím: „To je nektár!" 

„Nie", hovorí moja žena, „Nektár je rieka v južnom Nemecku." 

Ja hovorím: „To je Neckar!" 

Moja žena: „Veď predsa poznáš tú krásnu pesničku 

o Rýne a Nektári, ktorú sme nedávno spievali 

ako duo." 

Ja hovorím: „To sa volá duet." 

„Nie", hovorí moja žena, „duet je, keď majú dvaja 

muži súboj s mečmi." 

Ja hovorím: „To je duel!" 

„Nie", hovorí moja žena, „duel je diera v kopci, 

ktorou prechádza vlak." 

„A ďalej, pán sudca, ďalej som to už nevydržal. 

Vzal som kladivo a ženu som zabil." 

Nastala chvíľa mlčania. 

Potom sudca vstal a vyriekol ortieľ: 

„Oslobodený! Ja by som ju zabil už 

pri Hektorovi..."