Babička pošle dedka pre múku. Dedo ide po ulici a hovorí si nahlas, aby to nezabudol: “Dve kilá múky, dve kilá múky …” Potom ho napadne, že sa ešte poistí a bude si pamätať tiež “biely prášok”. Keby zabudol na múku, spomenie si na biely prášok a hneď mu to dôjde. Už je skoro pri obchode, ale samozrejme že všetko zabudne. Pred obchodom ho osloví drsne vyzerajúci mladík: “Hej dedo, nechceš kokaín?” “Čo či nechcem?” Nechápe dedo. “No kokaín, dedo …, taký biely prášok.” “Aha no jasne,”ťukne sa do čela starček, “samozrejme chcem, dajte mi dve kilá.”