Sedí v reštaurácii dáma po staršieho veku, na tanieri voňajúce rezne ,dáma však nezačne jesť , stále nad niečím rozmýšľa . U susedného stola pozoruje onú dámu pán a po chvíli sa k nej obráti a zdvorilo sa pýta: “Prepáčte, vidím, že máte nejaké ťažkosti. Môžem vám nejako pomôcť?” Dáma sa trochu zarazí a rozpačito vykoktá: “Viete, zabudla som si doma umelý chrup …” “Nič ľahšieho,” hovorí pán, “s tým vám môžem veľmi ľahko pomôcť .” Siahne do kufríku a podá dáme potrebný predmet. “Príliš veľký …” “Tak snáď tento?” navrhne sused a podá ďalší chrup. “Príliš malý,” hovorí po chvíli dáma a vracia onú vec pánovi. “A čo tento?” podáva pán tretí chrup. Dáma okúsi, usmeje sa a dá sa do jedla. Keď doje, obráti sa k láskavému susedovi s ľúbezným úsmevom: “Ani neviem, ako vám mám poďakovať. Veľmi ste mi pomohol. Vy ste určite významný zubný lekár, špecialista, že?” “Kdeže pani,” vraví ten láskavý pán, “ja som celkom obyčajný hrobár …”